Staré a nové svety

"Tak co myslíte. Tenhle nebo tady ten?" zamrkal na nedaleko stojící mladou slečnu. V pravé ruce držel ramínko s pořádně výrazným bílým oblekem a v levé měl klasický černý smoking, kterým by v žádném případě nic nezkazil.
Takeshi si dnes vzal volný den v práci, aby se připravil na narozeninovou oslavu svého dlouholetého a velmi bohatého kamaráda Ricka. Bylo jasné, že se bude jednat o pořádně velkou záležitost a nemohl přece udělat ostudu tím, že tam přijde oblečený jako nějaký šupák. Momentálně se rozhodoval mezi tím, jestli si pro sebe ukousne víc pozornosti tím, že si vezme ten bílý oblek a nebo vsadí na svůj osobní šarm a nějaký ten one night stand si najde sám. Peněženka ho bude bolet z obou, takže tohle nehrálo roli.
"Myslím, že ta černá se ke mně možná hodí víc, ne?" promluvil znovu na slečnu, která tam pravděpodobně na někoho čekala.

Bolo až.. príliš teplo. Ako každý správny študent a doktorand v jednom, ma počas leta zastihla neprekonateľná lenivosť zapríčenená faktom, že sa moja práca dala krásne rozložiť na tak hodinku denne počas celého týždňa. No a ako inak som si to všetko nechala na jeden deň, a ten bol zatiaľ v nedohľadne.

A tak som si posedávala v central parku na jednej z lavičiek. Bola som oblečená športovo, no pokus o beh som zakončila pri prvom stánku so zmrzlinou. Bolo jednoducho moc teplo, a ja som vlastne nikdy nemala rada beh.. A tak zas raz pokus o oklamanie samej seba zlyhal. 

Spokojne som teda sedela na lavičke v tureckom sede, s veľkými slnečnými aviatormi na očiach, klobúčikom ktorý mi na tvár vrhal ako taký tieň a dvoma štuplami do uší, z ktorých fungovalo už len jedno.

"♫.. take my guns away from mee ♫" Vyšlo trocha falošne z mojich úst, po čom som ich ale zapchala zmrzlinou.
"♫.. I aan tae it.. ♫" No a musela som prehltnúť, z čoho mi pochopiteľne primrzol mozog. 
"Do ritii." Utrela som si spodnú pery chrbtom ruky a sledovala polkopčeka zmrzliny, ktorý sa rozkidol na zem pred lavičkou.

Salma nervózne postávala v obchode s oblečením, ktorý by len ťažko mohla nazvať luxusným butikom. Pravdupovediac, nevyzeralo to tam až tak zle ako pôvodne čakala. Sama by sem určite nikdy nezavítala. No Andrew si nedal povedať. Pokojne mu mohla ten oblek kúpiť za svoje (teda skôr za otcove). Ak by len nebol tak tvrdohlavý, a konečne od nej prijal pár dolárov. Snáď si nemyslel, že sa ho Salma snaží nejako podplatiť? Alebo že jej bude niečo dlžný? Možno mal pocit, že muž by si mal na seba zarábať sám, a nie brať peniaze od priateľky... ale takéto zmýšľanie patrilo do minulého storočia. A tak súhlasila, že ho tu po tréningu počká - práve teraz bol na ceste z práce - no trvalo mu to nejako dlho. Salma vybrala iPhone a strelila mu rýchlu správu - kde v pekle sa zas motá? Vtom ku nej ktosi prehovoril. Salma od smartfónu dvihla hlavu a pohľadnému mužovi venovala sprvu prekvapený pohľad. No rýchlo jej došlo, že sa nejedná o nejakého mrzáka.
"Mne sa páčia obe." Odsekla s úsmevom a so záujmom dvihla obočie.
"Ale ten biely je odvážnejší." Pohľadom naznačila na oblek, ktorý by si vybral len niekto nadmieru sebavedomý.

________________________________________________
➤ Aurora

Pri lavičke, na ktorej sedela Aurora, sa náhle objavili dvaja mladíci. Obaja mali oblečené vyťahané džínsy, biele košele a na hrudi im trónili odznaky akejsi dobročinnej alebo charitatívnej organizácie. Na novú obeť sa obaja zdvorilo usmiali a strategicky ju obľahli - jeden z nich sa postavil rovno pred Auroru a druhý vedľa lavičky, tak aby sa nemohla postaviť a utiecť. No teda, títo dvaja boli vo svojej práci rozhodne skúsení...
"Dobrý deň, môžeme vás prosím na chvíľu osloviť?" Opýtal sa mladík s krátkymi vlasmi, veľkým nosom a zapoteným čelom, stojaci rovno nad ňou. V rukách držal niekoľko papierov, pero a v kabelke mu celkom isto ležala celá zbierka kníh.
"Naša organizácia teraz robí taký dotazník. Zisťujeme sociálnu aktivitu mladých ľudí, koľko alebo či vôbec zvyknú prispievať na charitu a podobne. Trvá to naozaj len minútku." Pokračoval bez toho aby jej dal šancu odpovedať na prvú otázku. Nemohol riskovať, že ich odmietne. Aurora si okrem iného všimla, že organizácia ku ktorej patria je cirkevného typu - možno kresťanská charita?

"Odvážnější, hm?" Řekl a pověsil černý smoking zpátky, odkud ho vzal. Z toho, jak to slečna podala, mu to přišlo skoro jako nějaký druh výzvy. A přece jí nemohl zklamat. Mrkl na ní, zazubil se a oblékl si bílé sako, aby zjistil, jak v něm bude vypadat. Přišlo mu, že je o velikost větší, než by mělo být, takže si bude muset říct o něco, co mu bude sedět trochu lépe, ale aspoň bude mít představu, jak v tom vlastně bude vypadat.
"Tak co?" zeptal se a rozhodil rukama. "Myslíte, že v tom budu moct na veřejnost?" Sám se samozřejmě taky podíval do zrcadla a hned mu bylo jasné, že v tom vypadá dobře. Vypadal dobře ve všem.

Takmer som sa stihla zahryznúť do kornútka od zmrzliny. Mal to byť pekný lenivý deň.. bez zbytočného kontaktu s ľuďmi. jedna zmála tých vzácnych príležitostí, kým nezačne nový semester. No a namiesto toho sa nado mnou rozprestrel tieň a ja som zrazu civela na pupok jehovistu. Nevedela som či mi výhľad na peknú zelenú prírodu v centrálnom parku zakryl schválne, alebo bol len veľmi veľmi nezdvorilí. A tak som teda podvihla pohľad k chlapíkovi, ktorého som si v hlave nazvala - spotené vlasy. 
Ani som sa nesnažila odpovedať, aspoň spočiatku nie. Len som si zahryzla do kornútku a po očku som začala pozerať únikové východy..
Smrad... Prebehlo mi hlavou, ako som spozorovala ďalšieho z nich. Taktiež s niečím, čo som považovala za príliš úprimný úsmev.
Som študentom v NYC, brácho.. ja som predmetom charity. Odhryzla som si z kornútka ďalší kúsok. Vedela som že ešte pár sekúnd, a ticho sa stane nepríjemným pre obe strany... a tak som ho hodlala preruśiť.
"Uhm, prečo nie." Potľapkala som rukou na kúsok voľného miesta, ktorý sa ešte na lavičke vedľa mňa nachádzal.

On s ňou začal naozaj flirtovať. Len tak, v obchode, na verejnosti. Salma bola na pozornosť od mužov pomerne zvyknutá, vlastne možno viac než by chcela. Ale väčšina z nich stratila záujem takmer okamžite po tom ako sa dozvedeli, že už je zadaná. Tá zmienka o priateľovi fungovala ako repelent, a čo lepšie na odohnanie hladných komárov? No dievčatá, ktoré to spomínali akonáhle k nim prehovoril niekto cudzí, boli smiešne. Však sa na ňu len nevinne usmial. A úprimne sa zaujímal o jej názor, lebo bola oblečená lepšie ako väčšina ľudí v tomto meste. Lepšie a drahšie. Na jeho otázku zamyslene dvihla obočie a potom s úsmevom prikývla na súhlas.
"A kam sa to vlastne chystáte, ak sa smiem spýtať?" Vyzvedala ďalej - predsa len sa nejako musela zabaviť kým príde jej spomalený priateľ.

________________________________________________
➤ Aurora

Mladík si vydýchol od úľavy a na lavičku vedľa Aurory sa zložil ako vrece kameňov. Tá jeho taška s knihami musela vážiť najmenej tonu. Nebolo divu, že sa potil ako divý. Okrem toho im už dnes utiekla polovica ľudí, a druhá polovica ich celkom ignorovala. Bolo svieže nájsť niekoho kto im bol ochotný venovať aspoň minútu svojho času.
"Môžem sa najprv opýtať," začal hovoriť priateľským tónom, "akú vieru vyznávate? Ste kresťanka? Alebo chodíte do kostola?" Táto otázka sa teda objavila rozhodne skorej než by kto mohol čakať.

Bylo rozhodnuto. Půjde po odvážnější volbě. Však co je nejhorší věc, která se může stát? Bude mít víc pozornosti, než jeho kamarád oslavenec? Takeshi bude mít brzo taky narozeniny, tak co? Navíc, stejně by té pozornosti měl víc, protože byl prostě zajímavějším člověkem.
"Bude to oslava kamarádových narozenin. Hodně nóbl, spousta lidí a především...Nezdravé množství alkoholu." Odpověděl, zatímco si sundával sako, které pak vrátil zpět na ramínko a pověsil ho tam, odkud ho předtím vytáhl. Dobrá zpráva byla, že hned vedle byla o číslo menší velikost, takže mu s tím nikdo nebude muset pomáhat
"Dobrej pokec, díky." Věnoval slečně ještě jeden úsměv, než se na patě otočil a vesele si to zamířil k pokladně.

Trocha som sa posunula na stranu, aby mal viac miesta. No nemienila som len tak obe nohy zložiť z môjho tureckého sedu. Ako začal, tak som dojedla aj posledný kusok kornútku a následne som si z jedného ucha vytiahla slúchadlo a venovala som mu svoju pozornosť. Bola som pomerne dobrý poslucháč, len bola škoda, že sa chcel rozprávať práve o takýchto veciach. Resp.. že robil prieskum.
"Hmmm.." Poškrabala som sa na brade, až som si nakoniec bradu aj podoprela, a tak som bola v takej podivnej pokrčenej a takmer pohodlnej sedavej póze, ktorá bola zrelá na skoliózu.
"Som ateistka, nechodievam." Pery sa mi roztiahli do milého úsmevu. Len som dúfala že nebude patriť k jedným z tých radikálnych katolíkov alebo evanjelikov... alebo protestantov.. vlastne k radikálnym hocičím.

Víkend. Sobota. Pre niekoho deň pokoja, pre polovicu New Yorku čas na žúrku. Áno, naozaj sa zdalo, že bohatý synátor Bryan Owens na svoju narodeninovú oslavu pozval snáď celé mesto. Začalo to oznámením udalosti na Facebooku, potom na Twitteri a za krátko sa počet záujemcov rozšíril na celé stovky. Niečo také bolo nemožné zmanažovať a Bryan sa jednoducho rozhodol, že vstup na párty bude voľný.

Oslava sa mala konať priamo v jeho vile, ktorá sa nachádzala mimo mesta na Long Islande, no v každom prípade sa jednalo len o krátku jazdu autom alebo taxíkom. Mohutný pozemok, na ktorom vila stála, sa rozliehal na niekoľkých hektároch, a už vopred bolo jasné, že tu sa nikto nudiť nebude. Bryan tu mal vlastný tenisový kurt, bazény, herňu, wellness, záhrady, kus lesa a dokonca aj malý park s fontánou. Centrálna vila sa nedala nazvať inak ako palácom. Len dom samotný obsahoval viac izieb a kúpeľní ako by sa kresťansky patrilo, a za veľkosť hlavnej haly by sa nemuseli hanbiť ani niektoré koncertové alebo divadelné budovy. Keďže na oslavu mohol doraziť ktokoľvek, Bryan pre bezpečnosť zariadil celú jednu kohortu vyhadzovačov a ochrankárov, ktorých ešte doplňoval bezpečnostný kamerový systém. No, stať sa mohlo čokoľvek. Boli ste predsa v New Yorku. A keď sa dokopy stretne vyše päťsto podnapitých ľudí, to sa mohlo skončiť len katastrofou.

Párty sa mala začať až okolo ôsmej (a samozrejme trvať minimálne do rána). V tejto chvíli sa ešte stále pripravovali stoly pre DJov, kabeláž, dávalo sa dokopy pódium pre vystúpenie hudobných skupín, pred vilou sa premávali autá s donáškami jedla, a postupne začali prichádzať prví hostia.

[takeshi]

Párty sice začínala až za dvě hodiny, ale Takeshi jako jeden z blízkých přátel oslavence, si to vykračoval ve svém novém bílém obleku k hlavním dveřím Bryanovy vily už teď. Nutno podotknout, že se cítil dobře. Doma si totiž hodil dva ločky rumíčka a happy pilulku. Už teď věděl, že to bude parádní večer. Zapaří si, zatancuje, popije, najde si nějakou slečnu, pak si najde jinou slečnu. Možná obě naráz. Na druhou stranu, když už přicházel ve svém odvážnějším úboru, jak mu utkvěla slova slečny z obchodu s oblečením, možná by ty slečny mohl zkusit tři. Uchechtl se a sundal si z očí sluneční brýle, které jednou nožičkou schoval do náprsní kapsy obleku.
Přišel ke dveřím, zabouchal do nich pěstí a vešel dovnitř. "Slyšel jsem, že tady má někdo narozeniny!" zakřičel. V levé ruce držel tašku se dvěma flaškami Bryanovy oblíbené whiskey, které mu chtěl dát jako dárek.

[dwane]

Dwane neměl nic moc v plánu. Dnes nepracoval a službu taky neměl. Takže ležel v klidu doma v posteli se sluchátky na uších a cigaretou v puse. Dwane nebyl ten typ člověka, který by celý den proležel a proto přemýšlel nad tím, do čeho, nebo koho, dneska píchne. Z jeho hlubokých myšlenek ho dostalo otravné pípnutí telefonu. Natáhl se pro telefon a ejhle, plán na dnešní večer byl! Dwane típl cigaretu o parapet otevřeného okna a vyskočil ke skříni. Holí začal postupně projíždět jeden outfit za druhým, než mu do oka padl fialový oblek. Nahodil ho na sebe a zkušeně si zavolal Uber. Nikdy nejezdil na akci vlastním autem. Vlastně skoro nikdy nejezdil vlastním autem, ono se špatně řídilo když měl v sobě nonstop nějaký alkohol. Z baru v pokoji vytáhl flašku Legendaria a šel si stoupnout před barák čekajíc na Uber. Během toho si dal už nějaký ten lok a zapálil cigaretu.
Eeey..!
Zakřičel s velkým úsměvem a holí ukázal na přijíždějící Uber. Sedl si vedle řidiče a rovnou mu dal cool handshake. Během cesty prakticky nezavřel pusu, borcovi nechal dýško a s výrazným bouchnutím holí do země vyšel z auta. Sáhl do náprsní kapsy pro kovovou krabičku, ve kterém nosil cigarety. Cigarety si sám motal, chutnali potom lépe. To je asi jako když si člověk sám uvaří. Cigaretu dal do pusy, krabičku schoval, pozvedl hůl k puse a z jedné z lebek vyšel mírný plamen, kterým si zapálil cigaretu. Kolem prošla slušná koc, tak si spíš tak sám pro sebe hvízdnul a s nadšeným výrazem a flaškou v ruce vyrazil na párty.

[lamont]

Lamontův den začal jako každý jiný. Vzbudil se ve své posteli a šel po pětiminutovém převalování do koupelny, kde spáchal ranní hygienu. Následně jako každý jiný postpubertální adult zkontroloval na svém mobilu sociální sítě, převážně Instagram díky kterému si dělal promo na svoje barové kousky. Hodil si ještě před vchodem na balkón ranní selfíčko a přidal #suturday#ichliebediesonne#partynight.
Před pár dny dostal totiž call od poměrně zajímavého člověka, se kterým už párkrát mluvil od svého příchodu do New Yorku. A ten se mu zmínil, že jeden velmi bohatý jedinec, Bryan Owens, pořádá narozeninovou oslavu, ve které se bude nečekaně točit docela dost cashe. No a tak mu přes pár dalších lidí zavolal až se nakonec domluvili, že tam bude vypomáhat u baru a předvede nějakou svoji show, která ale nebude v main programu celé oslavy. Lemont takové zakázky měl rád, protože to většinou znamenalo, že si mohl všechno naplánovat podle sebe a nemusel dodržovat nějaký time schedule, jestliže něco takového na ožraleckých akcích existovalo. Hodil tedy mobil do zadní kapsy u kalhot, vzal si své fešné sluneční brýle jak se na průměrného Američana patří a cestou ze svého apartmánu zamkl dveře.

Ocitl se na poměrně rozsáhlém pozemku se svoji firemní dodávkou a hledal někoho, komu by se mohl nahlásit. "Gu- eh, Zdravím, jsem tu na pozvání Bryana," řekl k nějakému randomovi a zamával ještě baristickým kufříkem, který měl hned vedle sebe. Po pár rozhovorech ho navedli na místo, kde bude trávit většinu času, a začal si připravovat všechno potřebné na svoji show.
Vytáhl ještě mobil a k fotce přidal popisek: You are all welcome to come to my amazing show! Long Island, you know, the big house. :smile_face:

Čakala ma pomerne náročná noc. Príliš som sa na narodeninovú oslavu syna pána Owensa netešila, no musela som ju navštíviť.. prevažne z pracovných dôvodov. Predsa len som bola "pozvaná" a ak by som to pozvanie neprijala, riskovala by som nepriazeň a stopnutie financovania jedného z mojich výskumov.. na ktorých bol tak nejak závislí môj doktorandský titul. A celý deň som na to nemohla nemyslieť. Čo som si mala dať na seba? Bratovi som takmer skákala po hlave, raz som sa takmer rozplakala od zúfalstva.. no a po tom som niekoľko hodín rezignovane sedela doma, na koberci.. pred skriňou... pozerajúc nejakú blbú talkshow.
____

A tak som tiež vystúpila z taxíka. Pomerne skôr.. všade som chodila skôr. Mala som na sebe oblečené jednoduché červené šaty. Polotopánky ktoré síce nemali podpätok, no stále by boli v kdejakej spoločnosti považované za dámske. No a taktiež taštičku, ktorá pripomínala kabelku. Keďže som však žila na celkom budged, tak to bola tá istá "taštička", ktorú som používala každý jeden deň.
"Nechcem tu byyť.." Zamrmlala som si pomedzi pery, ktoré sa mi rozširovali do nervózneho úsmevu. Začala som robiť plány, ako sa kúsok po polnoci zdrhnúť. Taký ten únikový plán.. únikový plán A, únikový plán B.. C..

[salma]

Salma zamračene stála pred zrkadlom a premýšľala či sa nahodiť do tých krátkych šiat, ktoré dostala od Andrewa. Boli pekné, zlaté... ale až príliš krátke. Na to sa fakt dnes necítila. Nemala náladu na kopy úchylov snažiacich sa "nenápadne" získať fotku spod jej sukne. Vedela, že tie väčšinou skončia na internete a čo sa raz dostane na sieť, to tam zostane navždy. Fotkám s výstrihom sa vyhnúť nemôže, no to jej vôbec neprekážalo. A tak sa radšej rozhodla pre niečo slušnejšie, a hlavne dlhšie (aspoň po kolená). Kým sa dala dokopy, už bolo skoro pol šiestej. Salma schmatla telefón, uvidela čas, prekvapene vypúlila oči a rýchlo do svojej kabelky nahádzala to najdôležitejšie - make-up, smartfón, kľúče, peňaženku, trávu na fajčenie len ten najlepšej kvality od kamarátky, záložnú fľaštičku luxusného Kongsgaard Chardonnay (aj keď nepredpokladala, že na párty bude problém s alkoholom) a zopár intímnejších predmetov. Rýchlo zavolala otcovi, nech ju nesnaží nájsť aspoň do pondelka a vybehla z domu, snažiac sa nezabiť na vysokých podpätkoch.

Salma bola vždy rada keď sa mohla previezť na svojom novom Porsche od otca. Bol to krásny strieborný 718 Cayman T, no jeho majiteľku nezaujímali technické parametre. Značku Porsche milovala a jednoducho si ho vybrala v katalógu, pretože auto vyzeralo pekne - a draho. Otec nespomínal nejakú cenovú hladinu, tak sa uistila, že nevyberie nejaký starý šrot. Autíčko príjemne zapradelo, Salma dupla na plyn a vyrazila z garáže. O tomto čase bývala doprava v meste hrozná, naozaj nechcela skončiť v nejakej zápche. Ku šťastiu dorazila načas. Párty sa ešte nezačala. No, a okrem toho mala čas zohnať nejaké silnejšie drogy. Chodiť po meste s trávou bolo fajn, ale ak by ju poliši prichytili s kokaínom, aj otec by sa mohol dostať do sračiek.

Na parkovisku pred vilou to bolo natrieskané. Nejaký idiot svojou dodávkou zablokoval celý príjem a Salma spoločne s ostatnými netrpezlivými vodičmi začala vyrábať klaksónový orchester. Napokon to vzdala, poršátko odparkovala niekam na trávnik a vybrala sa smerom k hlavnej udalosti. No čo urobia, odtiahnu ju?

________________________________________________
➤ Takeshi

"Malý Taki! V-i-t-a-j!" Ozval sa známy dievčenský hlas spoza Takeshiho. Bola to Bryanova staršia sestra, Ashley. So širokým úsmevom k nemu pristúpila a vyžiadala si priateľské objatie.
"Počúvaj, teba som fakt dlho nevidela." A mala pravdu. Ashley sa pred rokmi odsťahovala kamsi do Los Angeles a domov sa vracala len kvôli príležitostiam akými bola napríklad táto oslava narodenín. Teraz bola ešte krajšia ako si Takeshi pamätal. Vyzerala snáď ako nejaká princezná.
"Ako žiješ? Všetko fajn? Máš sa dobre?" Vyzvedala Ash s neskrývaným záujmom v očiach a Takeshiho si poriadne prezrela. Prišiel sám a tak usúdila, že aktuálne nie je zadaný. No musela poznamenať, že vyzeral naozaj dobre. Elegantne. S malého Takiho sa konečne stal dospelák.

________________________________________________
➤ Lamont

Pre Lamonta zatiaľ prebiehalo všetko hladko - našiel svoje miesto za barom, v pokoji mohol rozložiť svoj setup a pripraviť sa na show. Po ramene ho náhle poklopkal nejaký mladík v rozopnutej košeli a krátkych nohaviciach. Prišiel aj s niekoľkými kamarátmi.
"Hej, bariiista! Poď von! Ten nákladiak si zaparkoval dosť blbo, nás to tam fakt zabíja vonku... tí ľudia v autách tam za chvíľu vypenia, fakt." Prehovoril znudeným ale zároveň nervóznym hlasom. Jeho kamoši mu potichu pritakali. Lamont to trúbenie zvonka počul, ale doteraz nemohol vedieť o čo sa jedná. No za tú zápchu nebol zodpovedný - pri vstupe ho trocha popohnali a tak nemal čas poriadne zaparkovať do garáže.

________________________________________________
➤ Dwane

Dwane sa rozhodne nejavil ako bežný hosť na párty. Popravde, z davu tu celkom vyčnieval. Nikto, opakujem nikto, si nedovolil na narodeninovú oslavu obliecť fialový oblek, mať v hube cigaru a v rukách vychádzkovú palicu. Preto neunikol ani pohľadu dvoch nabúchaných SBS-károv, ktorí si dávali dobrý pozor na čokoľvek podozrivé a podivné.
"Heh, Matt, vidíš to? Toho chlapa tam?"
"Ježiš, to je teda čudo. Kde sa tu ten pobral, doriti? Poďme ho radšej pozrieť."
Dve korby vo vyťahaných tielkach, ktoré dokonale obopínali ich svaly, sa postavili pred Dwanea. Na očiach im trónili tmavé okuliare a hlavy mali samozrejme celkom vykosené ako čerstvý trávnik.
"Kamže, fialka?" Prehovoril nabúchanec a na Dwanea vrhol zamračený pohľad plný podozrenia. Jeho pravidlom bolo, že ak niekto vytŕča, ten dotyčný je potenciálnym zdrojom problémov. Títo podivíni občas na spoločenské akcie donášali nože, nebodaj aj strelné zbrane.